Duševné ochorenie nie je osobným zlyhaním.
Nikto nie je dokonalý, preto aj ceruzky majú gumy.
Nemôžeme zmeniť svoju situáciu, jediná vec, ktorú môžeme zmeniť, je spôsob, akým sa rozhodneme s ňou vysporiadať.
Vnímajme svoje telo a svoje pocity a berme ich vážne. Nemusíme ovládať svoje myšlienky. Musíme len prestať nechať ich ovládať nás.
Čo nedokážeme zmeniť, skúsme prijať alebo nechať tak. Venujme svoju energiu radšej inam.
Keď zlepšíme naše medziľudské vzťahy, zlepšíme tým svoje duševné zdravie.
Najsilnejšie slová, ktoré môžeme niekomu s neviditeľným ochorením povedať, sú:
„Verím v Teba.“
Pocit, že nám nikto nerozumie, mávame všetci. Nie si v tom sám/sama.
Každý „deň blbec“ sa raz skončí.
Duševné zdravie nie je cieľom, ale procesom. Je to o tom, ako šoférujete, nie kam idete.